Predavači = ľudia

Sú dni lepšie a sú aj tie horšie. Tieto dva typy dní sa rôzne striedajú a často ani nevieme vysvetliť prečo to je tak. V dni keď nechceme vidieť žiadnych ľudí a chceme len od všetkých a od všetkého pokoj sa ľuďom zoširoka vyhýbame ak sa to čo aj len trochu dá. Sú však ľudia, ktorí pracujú v službách, pracujú s ľuďmi a nedokážu sa im len tak vyhnúť. Musia na nich nie len pozerať, ale musia s nimi aj komunikovať. My, ako kupujúci očakávame slušný a ľudský prístup, v ideálnom prípade aj úsmev na tvári. Nehľadíme na to aký má kto deň. Je to prirodzené. Z nášho pohľadu je samozrejmé, ľudia za pokladňou budú milí, veď je to ich práca. Majú ale aj títo ľudia nárok na to, aby mali zlý deň?

Myslím si, že majú. Nie vždy sa dá, aby sme boli dobre naladení. Stačí, že sa predtým s niekým pohádali, už niekoľko hodín nič nezjedli alebo na nich bol šéf ráno nepríjemný. Keďže sme ľudia, je normálne, že tieto situácie im nepomohli byť pozitívne naladený. Druhým aspektom je, že keď si vybrali prácu s ľuďmi, mali by sa pripraviť na to, že aj keď mali akokoľvek zlý štart do dňa, zákazník nie je ten, ktorý by mal kvôli tomu trpieť. Predávajúci tu je pre nich, aby poradil, navigoval a bol k službám bez ohľadu na to ako veľmi sa mu práve nechce. Takže ako väčšina vecí na tomto svete, aj táto minca má dve strany.

Tak ako predavač môže mať deň blbec a zákazník musí pochopiť, že nie vždy sa dajú úsmevy rozdávať na každú stranu, tak aj zamestnanec by mal brať ohľad na to, že ani zákazník nemusí mať práve ružový deň. Už úplne iná kapitola sú však predavači, ktorí sú nepríjemní len z princípu. Robím, čo ma nebaví, ľudí neznášam, tak na nich budem protivný. Toto je správanie, ktoré by sa určite nemalo tolerovať. To podobné platí aj so zákazníkmi.
Čo z tohto celého vyplýva? Ktokoľvek z nás môže mať hrozný deň, blbú náladu a nechuť k všetkému a všetkým. Dôležité je ani vtedy nezabúdať na slušnú výchovu, prekonať sa a správať sa ľudsky.