Zdraženie benzínu a ekonomické chovanie spotrebiteľa

Obdobie, kedy v širokej rodine bolo aspoň jedno auto, je už dávno preč. Dnes vidíme každé parkovisko plné, každá garáž obsadená a nájsť nejaké voľné parkovacie miesto vo väčšom meste je skôr sci-fi než uskutočniteľný plán. Poďme sa však na problematiku pozrieť z ekonomického hľadiska. Prečo je na cestách stále tak veľa áut i napriek tomu, že ceny pohonných hmôt neustále stúpajú?
Predstavme si, že istá slovenská rodina vlastní automobil a je zvyknutá jazdiť každý víkend na svoju sto kilometrov vzdialenú chatu. Rapídne sa však zvýši cena benzínu. Môže nahradiť benzín niečím iným?

Z technického hľadiska to samozrejme nie je možné, no v spotrebiteľskom zmysle áno. Rodina sa dohodne na nasledujúcom – na chatu budú jazdiť každý druhý týždeň a ostatné víkendy strávia poznávaním okolitých pamiatok a výletmi v dostupnejších vzdialenostiach od miesta trvalého bydliska. Toto je možné zrealizovať preto, lebo to rodine prináša rovnaké uspokojenie ako víkendové dni na chate. Ekonomické pojmy „technická substitúcia“ a „spotrebiteľská substitúcia“ teda nie sú totožné.  Podstatou substitúcie spotrebiteľskej je náhrada uspokojenia iným uspokojením. Preto sa rodina nemusí zapodievať náhradou benzínu. A i preto má každý produkt či služba svoju adekvátnu náhradu.

Na druhej strane, existujú i iné varianty náhrady – rodina by teoreticky mohla jazdiť autobusom, prípadne stráviť voľný víkend návštevou rodiny, upratovaním, trávením doma. Tieto alternatívy sú však vzdialenejšie než alternatíva návštevy pamiatok vo svojom okolí. Výlety a návštevy pamiatok im totiž prinášajú rovnaké uspokojenie, prípadne veľmi podobné tomu, ako v prípade trávenia voľného času na vlastnej chate.
Je teda zrejmé, že alternatív je hneď niekoľko. Avšak najvhodnejšia je len jedna. Tá prináša rovnaké alebo podobné uspokojenie než pôvodný plán. Preto, keď zdražie benzín, treba len nájsť inú náhradu a zamyslieť sa nad spotrebiteľskou substitúciou.