Rubrika: Peniaze

O Bitcoine sa prvý krát počulo už v roku 2008. Mala to byť istá virtuálna mena ktorá mala nahradzovať platby pomocou kariet, či platby v hotovosti. Nebola až tak populárna, a cena jedného Bitcoinu bola niekoľko centov. Čo sa ale stalo? Bitcoin rokmi začalo prudko narastať a v roku 2018 jeho cena dosiahla hodnotu 20 000 dolárov. To znamená že niekto kto si kúpil vtedy pár Bitcoinov, má dnes do konca života postarané.

 
Dnes už je Bitcoin známy po celom svete, a dá sa ním platiť v mnohých internetových obchodoch a sieťach. Na Slovensku dokonca býval jeden automat na Bitcoiny, ale ten neskôr zrušili. Je ale bezpečné mať veľa Bitcoinov na jednom účte? Stránky na ktorých vlastníte kryptomeny sú veľmi zabezpečené a je veľmi malá pravdepodobnosť že sa vám tam niekto hackne. Avšak, stalo sa už aj to že istý hacker hackol účty s Bitcoinmi a previedol si tak na účet niekoľko miliónov dolárov.

 
Doba postupuje dopredu a ľudia pomaly už ani neplatia v hotovosti ale skôr kreditnými kartami, či už zadaním PIN kódu do terminálu alebo bezkontaktne. Už len veľmi málo predajní je takých, kde nemajú terminály, a ak áno, v nasledujúcich rokoch sa to zmení pretože platba v hotovosti pomaly upadá. Je veľmi pravdepodobné že platba aj v obchodoch sa bude dať vykonávať aj pomocou Bitcoinov alebo iných kryptomien. Ľudia dodnes investujú do kryptomien, avšak na vlastné riziko, pretože cena Bitcoinu sa neustále mení. Je ťažké odhadnúť či jeho cena ešte vzrastie nad alebo vôbec na rekordných 20 000 dolárov. Bitcoin v dnešnej dobe využíva aj tak ešte len veľmi malé množstvo ľudí, pretože dovoliť si ho nemôže každý. Teraz sa jeho cena pohybuje okolo 5-6 tisíc dolárov, začo môže aj vývin kvantových počítačov. Bitcoin sa dá aj „ťažiť“ pomocou počítača, no veľa ľudí to nevyužíva pretože sa to veľmi v krátkom časovom intervale nevypláca.

Na prvý pohľad, dôvody tohto (nakoniec nebezpečného) investovania je, že penny akcie sa výrazne menia v cene, čo by malo nejedného začínajúceho investora presvedčiť, že by mali rýchlym tempom viesť k príležitosti na dosiahnutie veľmi vysokého príjmu. Bohužiaľ, ako v prípade všetkých vecí v živote, pravda nie je taká jednoduchá.

Čo Penny akcie sú?
Fráza "penny stock" sa používa na opis akcií spoločnosti, ktorá obchoduje za veľmi nízke sumy – zvyčajne medzi 0,01 až 2,00 dolárov, aj keď pre ne neexistujú žiadne konkrétne tvrdé pravidlá. Tieto spoločnosti často, ale nie vždy, majú veľmi malé trhové kapitalizácie, len malý alebo žiadny zisk a minimálne operácie. Takmer vždy obchodujú na trhoch s mimoburzovými obchodmi, pretože žiadna slušná burza im neumožní, aby boli kótované.

Od veľkých spreadov cenových ponúk až po nelikviditu, ktoré môžu sťažiť vstup alebo opustenie pozície, penny akcie sú plné nebezpečenstiev, ktorým sa vyhýbajú aj najskúsenejší investori. Nákup týchto cenných papierov má viac spoločného s hraním automatov v Las Vegas ako disciplinovaný investičný program. V priemere je pravdepodobné, že stratíte značné sumy peňazí, ktoré vás vrátia späť na ceste k vytvoreniu pasívnych príjmov.

Prečo ľudia čerpajú investície do penny akcií
Dôvodom, prečo väčšina ľudí investuje do tohto typu cenných papierov, je to, že tieto spoločnosti sa vo veľmi krátkych časových obdobiach voľne pohybujú. Za jeden týždeň môžu akcie prejsť z 0,25 USD na 1,50 USD. Naivný investor si myslí: ,,Super! Keby som investoval 10 000 dolárov, mohol by som to premeniť na 60 000 dolárov takmer okamžite!" Je to však ilúzia.

Na rozdiel od obrovských blue-chip akcií, ktoré využívajú hlbokú likviditu, niektoré z týchto spoločností nemusia mať kupujúcich ani predajcov niekoľko dní. Ak ste teda vytvorili pozíciu na úrovni 0,25 USD, potom ju predáte za 1,50 USD, nemusia sa objaviť žiadni kupujúci! Mohli by ste dať objednávku na predaj a jednoducho by ste tam sedeli deň čo deň a nič nezarobili.

Jednoducho nie je dôvod prečo obchodovať s penny stocks
Realita spočíva v tom, že neexistuje žiadny inteligentný dôvod, prečo investor potrebuje obchodovať s týmito cennými papiermi alebo ich držať v akomkoľvek type portfólia. Riziká sú jednoducho príliš veľké na vyrovnanie všetkých vnímaných výhod.

Lenže nie je otázkou peňazí na čo ich minieme, ale skade ich zoberieme. Keď si pri každých narodeninách blahoželáme a prajeme si veľa zdravia, nie je to len fráza. Zdravie je nad akýkoľvek hmotný statok, pretože nás drží pri živote. No a to už vieme, že život nejde ničím nahradiť.

Farmaceutické lobby

Keď sa povie slovo lieky určite to vo vás niečo evokuje. Každý z nás sa stretol s nejakým liekom, ktorý užíval on, jeho blízky alebo ešte stále užíva alebo ho dokonca musí užívať do konca svojho života. A práve tu nastáva vážna situácia. Keď si budem do konca života nakupovať lieky, bude zo mňa mať farmaceutický priemysel doživotne peniaze. Pretože mi doktor povedal, že dané lieky potrebujem a bez nich nemôžem prežiť plnohodnotný život.
Keď som čítala istú knihu o tom ako jeden človek našiel liek na vyliečenie zraku a ponúkol ho jednotlivým štátom, ostala som v šoku. Nielenže sa mu skoro žiaden štát naspäť neozval, ale tá jediná odpoveď, ktorá mu prišla bola až dych vyrážajúca. Odpísali mu z Japonska, že otestovali jeho teóriu a je naozaj pravdivá. Jej úspešnosť bola vysoká a ľudia sa naozaj vyliečili z ochorenia zraku. Krátkozrakosti, ďalekozrakosti, astigmatizmu alebo šedého zákalu. Zázračné. Pomyslela som si. No nasledujúca veta mi už naozaj vyrazila dych. Japonsko napísalo, že ich ekonomika by to nezvládla, keby sa niečo takéto dostane do nemocníc a podobných zariadení.

Čo má ekonomika spoločné so zdravím?

Takáto otázka zarezonuje našou mysľou, pretože to nie je mysliteľné, aby na našom zdraví alebo skôr na našej choroby štátna ekonomika zarábala. A kebyže sa náhodou uzdravíme, utrpí tým štátna ekonomika, takže oni v podstate nemajú žiadny záujem o to, aby sme boli zdraví. Chcú nás udržiavať v dlhotrvajúcej chorobe, ktorá bude vyžadovať veľké finančné prostriedky na udržiavanie stavu, ani nie na vyliečenie. 

Pri pohľade na peniaze, či už mince alebo bankovky Vám určite prechádzajú hlavou rôzne konšpiračné teórie a fakty ale vedeli ste o týchto?

Čo vysvetľuje vôňa z mincí?
Charakteristickým zápachom mincí nie je pach kovu. Zápach ale pochádza zo zlúčenín, ktoré sú  vytvorené z kontaktu s kovom, napríklad zmiešaním kovu a ľudského potu. Aby človek cítil kovovú vôňu, stačí aby sa mince dotkol alebo si ju obtrel medzi prstami.

Ktorá mena sa stala známou ako $ skôr ako dolár?
Znak $ je starší ako americká mena. Objavil sa v obchodnej korešpondencii od 1770 roku a bol použitý ako peso, čiže mena, ktorú Španielsko vydalo pre svoje kolónie. Logo bolo vytvorené z písmen P a S. Písmená sa jednoducho navzájom prekrývajú. Do dnešného dňa je $ oficiálnym symbolom mexického a všetkých ostatných latinskoamerických pesos.

Kde sú architektonické predmety zobrazené na euro bankovkách?
Na prednej strane euro bankoviek sa znázorňujú dvere a okná a na zadnej strane mosty.Nejedná sa ale o fotografie reálnych objektov, ale iba schematické vyobrazenia v rôznych architektonických štýloch. Každá bankovka je venovaná určitému štýlu, napríklad 20 eur predstavuje gotický štýl a 100 eur predstavuje barokový a rokokový štýl. Avšak v roku 2011 počas výstavby rezidenčného komplexu v holandskom meste Spekeanisse architekt Robin Stam vytvoril všetkých sedem mostov z bankoviek.

Kto spálil 2.000.000 $ aby zachránil, ohrial svoju dcéru a dokázal jej navariť jedlo a tým ju zachránil?
Kolumbijský drogový lord Pablo Escobar, ktorý bol na vrchole svojej moci v roku 1989 podľa zoznamu Forbes, mal majetok vo výške 25 miliárd dolárov. Podľa svedectva jeho syna, ktorý sa skrýva v horách, Escobar spálil 2 milióny v hotovosti, aby zahrial svoju zamrznutú dcéru a dokázal jej navariť jedlo.

Prostredníctvom čoho sa môžeme pozrieť na Slnko počas zatmenia?
Na počesť úplného zatmenia slnka v roku 1999, ktoré sa najlepšie pozorovalo na území Rumunska, úrady tejto krajiny vydali platený výpis. Na faktúre bolo priehľadné okno, cez ktoré sa počas zatmenia mohlo pozerať na Slnko.

Je možné uniknúť z lúpeže ak v bankomate zadáte PIN pospiatky?
Existuje mýtus, podľa ktorého, ak vás zlodej donúti vytiahnuť peniaze z karty, musíte zadať PIN kód späť. Potom banka identifikuje podvod a zalarmuje aj políciu. Takýto systém je skutočne patentovaný v USA, ale žiadny bankový alebo ATM výrobca ho nerealizoval.

Obdobie, kedy v širokej rodine bolo aspoň jedno auto, je už dávno preč. Dnes vidíme každé parkovisko plné, každá garáž obsadená a nájsť nejaké voľné parkovacie miesto vo väčšom meste je skôr sci-fi než uskutočniteľný plán. Poďme sa však na problematiku pozrieť z ekonomického hľadiska. Prečo je na cestách stále tak veľa áut i napriek tomu, že ceny pohonných hmôt neustále stúpajú?
Predstavme si, že istá slovenská rodina vlastní automobil a je zvyknutá jazdiť každý víkend na svoju sto kilometrov vzdialenú chatu. Rapídne sa však zvýši cena benzínu. Môže nahradiť benzín niečím iným?

Z technického hľadiska to samozrejme nie je možné, no v spotrebiteľskom zmysle áno. Rodina sa dohodne na nasledujúcom – na chatu budú jazdiť každý druhý týždeň a ostatné víkendy strávia poznávaním okolitých pamiatok a výletmi v dostupnejších vzdialenostiach od miesta trvalého bydliska. Toto je možné zrealizovať preto, lebo to rodine prináša rovnaké uspokojenie ako víkendové dni na chate. Ekonomické pojmy „technická substitúcia“ a „spotrebiteľská substitúcia“ teda nie sú totožné.  Podstatou substitúcie spotrebiteľskej je náhrada uspokojenia iným uspokojením. Preto sa rodina nemusí zapodievať náhradou benzínu. A i preto má každý produkt či služba svoju adekvátnu náhradu.

Na druhej strane, existujú i iné varianty náhrady – rodina by teoreticky mohla jazdiť autobusom, prípadne stráviť voľný víkend návštevou rodiny, upratovaním, trávením doma. Tieto alternatívy sú však vzdialenejšie než alternatíva návštevy pamiatok vo svojom okolí. Výlety a návštevy pamiatok im totiž prinášajú rovnaké uspokojenie, prípadne veľmi podobné tomu, ako v prípade trávenia voľného času na vlastnej chate.
Je teda zrejmé, že alternatív je hneď niekoľko. Avšak najvhodnejšia je len jedna. Tá prináša rovnaké alebo podobné uspokojenie než pôvodný plán. Preto, keď zdražie benzín, treba len nájsť inú náhradu a zamyslieť sa nad spotrebiteľskou substitúciou.